Ja ešte neviem, čo budem robiť, keď budem veľký. Stále častejšia odpoveď malých žiačikov. A koho je to chyba? Každý človek má na niečo talent. Deti, ktorým život naplánujú rodičia, svoj talent zvyčajne objavia až neskôr, a možno ho vôbec neobjavia. Naopak deti, ktorým rodičia dovolia, aby sa realizovali už v detstve, rýchlo objavia svoj talent a vedia, kam sa v živote budú uberať a čím chcú byť.
Takým človekom som bol aj ja. Odmala som sa zaujímal o elektroniku. Všetok svoj voľný čas som venoval jej štúdiu a experimentovaniu. Všeličo nevyšlo, ale omyly ma priviedli k novým zisteniam, z ktorých dnes žijem.
Ako je to s talentovanými žiakmi? Čo a kto určuje ich talent. Sú to ich vedomosti? Schopnosť zapamätať si množstvo všeobecných veci? Alebo to budú financie rodičov? Niektorí moji spolužiaci sa iba snažili, aby sa zapáčili svojim učiteľom.
Prijímanie žiakov na stredné školy na základe ich prospechu na základnej škole považujem za nezmysel. Ak je raz niekto technický zameraný, slovenčinu a literatúru ale aj iné humanitné predmety sa bude učiť naspamäť. Čo sa človek naučí a nepochopí, rýchlo zabudne.
Tak isto, ako sa humanitne zameraní ľudia učia napríklad fyziku. Až nato, že rozsah fyziky je zvládnuteľný. Najviac je mi ľúto žiakov, ktorí išli na trojročný odbor len kvôli známkam (napríklad zo slovenčiny alebo cudzieho jazyka) a na vysokú školu sa nedostali a nemohli sa ďalej vzdelávať v oblasti, v ktorej sú dobrí.
Ja som sa venoval len predmetom ktoré ma zaujímali. Predmety, ktoré som vyhodnotil pre moju existenciu ako nepotrebné, som sa učil tak, aby som prešiel. Tým som získal veľa voľného času na zdokonaľovanie sa v oblasti, ktorú som chcel v živote vykonávať.
Dostal som sa na strednú školu. Tam som exceloval v oblasti, ktorá ma bavila a ostatné som nechal bokom. Chodil som po súťažiach a tak som sa dostal na vysokú školu bez prijímacích skúšok. Zvládol som ju bez problémov, lebo tam ma zaujímalo všetko.
Po skončení vysokej školy som sa zamestnal vo firme, kde som rýchlo postupoval. Od robotníka až po manažéra. Po polroku som si uvedomil, že takto by mohla fungovať aj moja firma. Stal som sa živnostníkom a moja vlastná firma prosperuje už 5 rokov. Vediem si daňovú evidenciu, platím odvody a dane. Keď som prišiel za úradníkmi, napríklad na daňový úrad v čase, keď ešte nemali nápor práce, ochotne mi poradili. Najlepšie ale je, ak si zákony, ktoré potrebujete pre svoju prax, sami naštudujete.
Ak budeme nútiť človeka, aby sa zaoberal takou prácou, ku ktorej nemá vzťah, bude stagnovať. Ak talent nerozvíjate, zakrpatie, až sa napokon stratí. Čo z toho, že človek perfektne ovláda teóriu, ale v praxi sa nevie pohnúť z miesta. Vo firme sa neplatí za vedomostí, ale za odvedenú prácu. Taký človek si nedokáže zarobiť toľko, koľko by chcel a tak odchádza. Najčastejšie do zahraničia, kde s červeným diplomom robí robotníka.
Uznávam, že sú aj výnimky. Existujú aj ľudia, ktorí sú dobrí vo všetkom. To možno preto, že skutočné talenty zničilo naše školstvo a nemajú konkurenciu. Dnes platí pravidlo, že len taký žiak je najlepší, ktorý je najlepší zo všetkých predmetov na základnej škole. Takých žiakov majú učitelia najradšej, lebo im umožňujú pohodlný život.
Aj štvorkár na základnej a strednej škole môže skončiť vysokú školu, ale málokedy mu to dovolia. Veď ako môže narušiť celý systém testovania, overovania, skúšania, ktorý si vymysleli naši učitelia. Otázkou ale je, či toto ich testovanie ukáže tých najlepších.
Thomas Alva Edison povedal, že „Genialita = 1 % inšpirácia + 99 % potu.“
Pridám ešte jeden citát: „Je mi jedno, že mi ukradli môj nápad… Vadí mi ale, že nemajú žiadne vlastné nápady.” Nikola Tesla
A medzi týmito dvoma citátmi sa dnes nachádza naše školstvo. Vychováva svojich žiakov podľa Edisona a nemá žiadne vlastné nápady. Keby ich dokázalo aspoň ukradnúť od niekoho, kto so školským systémom nemá problémy.