Kondenzátor vyhladzuje napätie a cievka vyhladzuje prúd. Túto vetu počúvame stále. Vysvetlenie dostávame len pomocou vzorcov. Vieme, čo sa v skutočnosti v týchto elektronických súčiastkach deje a prečo je to tak? Pokúsim sa to čo najjednoduchšie vysvetliť.
Kondenzátor
Ak je kondenzátor vybitý, predstavme si ho, ako nádobu v ktorej je vákuum. Čím ma kondenzátor väčšiu kapacitu, tým väčšiu energiu dokáže uskladniť.
Keď na kondenzátor pripojíme zdroj, začne do neho pretekať maximálny prúd, aký dokáže náš zdroj dodať. Napätie na kondenzátore je nulové.
Kondenzátor sa začne pomaly nabíjať. Prúd začne klesať a napätie sa začne zvyšovať. Keď je kondenzátor nabitý, napätie je na ňom maximálne a prúd je teoretický nulový. Pri kondenzátore prúd predbieha napätie.
Kondenzátor je ako batéria, ktorá uchováva energiu. Najčastejšie sa používa na krátkodobé uskladnenie energie, napríklad pri časových spínačoch, alebo na vyhladzovanie napätia pri zdrojoch.
Cievka
Cievku si tiež môžme predstaviť ako zásobáreň energie. Energia v cievke sa uchováva v jej magnetickom poli. Čím má cievka väčšiu indukčnosť, tým väčšiu energiu dokáže uskladniť.
Keď na cievku pripojíme zdroj, na cievke sa objaví napätie zdroja. Potom začne cievkou pretekať prúd, okolo cievky sa začne vytvárať magnetické pole, ktoré slúži ako zásoba energie.
Preto pri cievke predbieha napätie prúd. Ak odpojíme z cievky zdroj napájania, cievka bude naďalej dodávať prúd, kým nezanikne jej magnetické pole.
Preto cievka vyhladzuje prúd. Čím je indukčnosť cievky väčšia, tým cievka dokáže dodať väčší prúd.
Cievka sa používa na vyhladzovanie prúdu. Napríklad pri zváračkách sa používa aj spätná dióda, cez ktorú sa cievka vybíja. Pri zváraní sa tým zabezpečí čo najdlhšie držanie elektrického oblúku.